Prof. MVDr. Tomáš Gdovin je významná osobnosť veterinárskeho lekárstva na Slovensku, mal veľký podiel na budovaní a rozvoji Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.  Bol dekanom Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, vedúcim Katedry vnútorných chorôb párnokopytníkov, členom Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, členom korešpondentom ČSAZ.

Narodil sa 8.4.1921 v Porubke, okr. Bardejov. Stredoškolské štúdium absolvoval na Kolegiálnom gymnáziu v Prešove v r.1942. Po maturite sa rozhodol študovať veterinársku medicínu a požiadal Ministerstvo hospodárstva o veterinárske štipendium a zapísal sa v r. 1942 na Vysokú školu zverolekársku vo Viedni. Tu absolvoval 5 semestrov štúdia. Po skončení 2. svetovej vojny prestúpil na Vysokú školu veterinársku do Brna. Vysokoškolské štúdium ukončil v Brne 9.7.1946 získaním veterinárskeho diplomu. Promoval dňa 15.2.1947 na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce „Infekcia Trypanosoma equiperdum a výskyt parazitov v periférnej krvi krysy“ a získal titul doktor veterinárnej medicíny (MVDr.).

Po skončení štúdia pracoval ako asistent na bujatrickú kliniku prof. MVDr. A. Klobouka. Pobyt na tejto klinike od 1.9.1946 do 31.10.1947, hoci časovo nie dlhý, ovplyvnil jeho ďalší životný a odborný vývoj. Prof. Klobouka pokladal za svojho učiteľa. Od 1.12.1947 pracoval na Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, od 28.3.1949 v Seredi ako okresný veterinársky lekár. Pôsobenie na týchto pracoviskách významne prispelo k formovaniu jeho odborného profilu.

Dňa 17.7.1951 nastúpil na novozaloženú Vysokú školu veterinársku v Košiciach. V r. 1953 –1957 viedol Katedru infekčných a inváznych chorôb, v r. 1957 bol menovaný vedúcim Katedry vnútorných chorôb II. Pre zvýraznenie poslania katedry vo výučbe bol jej názov zmenený na Katedru vnútorných chorôb párnokopytníkov.

Prof. Dr. Tomáš Gdovin od svojho príchodu na Vysokú školu veterinársku v Košiciach bol stále v radoch popredných činiteľov školy. Jeho pôsobenie na škole bolo mnohostranné a veľmi aktívne. O tom svedčí celý rad významných akademických a spoločensko-odborných funkcií: vedúci katedry, člen vedeckej rady, prorektor VŠV, potom 7 rokov dekan fakulty VŠP (1952 – 1959), člen vedecko-technickej rady povereníka a ministra poľnohospodárstva, člen redakčných rád odborných časopisov, člen vedeckej rady Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva v Brne. Bol tiež členom viacerých školských i mimoškolských odborných a iných komisií. Roku 1959 sa stal dopisujúcim členom ČSAZV a predsedom Veterinárskeho odboru tejto akadémie. Tri dni pred smrťou ho zvolili za riadneho člena SPA a za predsedu jej Veterinárskeho odboru.

Zástupcom docenta pre Vnútorné choroby párnokopytníkov bol menovaný s platnosťou od 1.1.1955, docentom od 1.1.1957 a profesorom od 1.6.1963.

Klinika, ktorú viedol, úspešne plnila svoje pedagogické úlohy a dosahovala významné výsledky aj vo výskumnej činnosti, naviac vykazovala aj úspešnú a všeobecne uznávanú a kladne hodnotenú všestrannú pomoc praxi.

Prof. Tomáš Gdovin zabezpečoval výučbu disciplíny, ktorá v živočíšnej veľkovýrobe nadobudla veľký význam  vzhľadom na to, že bola zameraná na druhy zvierat, ktoré sa stali hospodársky najdôležitejšími (hovädzí dobytok, ošípané a ovce). Rozsah tejto klinickej disciplíny ako vedného odboru sa značne rozšíril, pretože zdravotná problematika úžitkových zvierat v podmienkach poľnohospodárskej veľkovýroby, v nových technológiách chovu a výživy, koncentrácie zvierat a zvyšovania ich úžitkovosti sa podstatne zmenila a rozšírila.

Jeho skoro 20-ročná pedagogická a organizátorská činnosť bola tiež spojená s mnohostrannou výskumnou a plodnou publikačnou aktivitou. Svoju výskumnú činnosť intenzívne vyvíjal napriek svojmu značnému zaneprázdneniu školskými a verejnými funkciami i organizátorskou prácou na katedre a na škole, ale i mimo nej. Všetky problémy, ktoré riešil s kolektívom svojich spolupracovníkov, od počiatku vychádzali z potrieb živočíšnej výroby.

Jeho výskum bol orientovaný predovšetkým na nasledovné tematické okruhy:

  1. štúdium chorôb mláďat: etiológia, diagnostika, najmä otázky chorobnosti, hynutia a prevencie strát;
  2. fyziológia a patológia trávenia u prežúvavcov, ochorenia gastroenterálneho traktu u prežúvavcov a ošípaných;
  3. poruchy metabolizmu minerálnych látok;
  4. problematika niektorých infekčných chorôb, ako tuberkulóza hovädzieho dobytka (diagnostika otvorených foriem), a najmä infekčná epididymitída baranov z hľadiska etiológie, kliniky a prevencie;
  5. v poslednom období aj štúdium terapeutickej efektívnosti domácich i zahraničných liečiv a biopreparátov.

Tieto výskumné práce priniesli mnohé praktické i teoretické poznatky a boli prínosom pre diagnostiku, terapiu a prevenciu viacerých závažných chorôb domácich zvierat.

Výskumné záujmy, ako aj rozsah bádateľskej aktivity prof. Dr. Tomáša Gdovina sa najviac zračia v jeho početných časopiseckých článkoch, ktoré sa týkajú väčšiny dôležitých odvetví internej medicíny. Získané vedecké poznatky zhrnul v 130 publikáciách, v početných vystúpeniach na konferenciách doma i v zahraničí.

Je autorom alebo spoluautorom viacerých vedeckých a odborných diel celoštátneho charakteru. V edičnej oblasti sa uplatnil aj ako prekladateľ a odborný redaktor.
Ako vedúci autorského kolektívu vydal nasledovné diela:

  • Gdovin, T. a kol.: „Vnútorné choroby hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných“. SVPL Bratislava, 1965. II vydanie tejto celoštátnej vysokoškolskej učebnice, ktoré práve pripravoval, zostalo v posledných kapitolách bez jeho úprav a doplnkov, vyšlo r. 1970.
  • Gdovin, T., Kouba, V. a kol.: „Nemoci prasat“. SZN Praha, 1966.
  • Ako spoluautor sa podieľal na spracovaní nasledovných diel:
  • Kolektív autorov: „Vademecum veterinárneho lekára“. SVPL Bratislava, 1959 a 1969 (II. vydanie).
  • Vrtiak, O. a kol.: „Nákazlivé choroby hospodárskych zvierat“. SVPL Bratislava, 1965.
  • Spolu s prof K. Friedom preložili z ruštiny a vydali učebnicu: Siňov, A. V.: „Klinická diagnostika vnútorných chorôb domácich zvierat“. SAV Bratislava, 1956.
  • Spolu s Dr. Z. Koppelom bol odborným redaktorom prekladu maďarskej učebnice Internej veterinárnej medicíny: Manninger, R. a Mócsy, J.: „Vnútorné choroby“. I. diel.: „Nákazlivé choroby“. SAV, Bratislava 1954; II. diel: „Orgánové choroby“. SAV Bratislava, 1955.

Bol odborník, ktorý presadzoval potrebu veterinárskej starostlivosti o voľne žijúce zvieratá, s cieľom získať praktické skúsenosti na tomto poli. V záhrade fakulty boli chované jelene a srny, ktoré okrem pedagogického využitia a bohatých návštev žiakov košických škôl mali byť základom pre košickú ZOO, ktorú si predstavoval v terajšej lokalite. Žiaľ, táto jeho idea sa za jeho života neuskutočnila.

Úspechy školy dosiahnuté v prvých dvoch desaťročiach jej existencie boli úzko spojené aj s  menom a prácou prof. Dr. Tomáša Gdovina. Mal veľkú zásluhu na tom, že škola od prvých rokov svojej činnosti videla svoje poslanie v tesnom spojení s praxou. Táto orientácia významne a v kladnom zmysle ovplyvnila nielen pedagogickú, ale aj výskumnú činnosť školy a jej kolektívu.

V r. 1952 nastali v školskej štruktúre podstatné organizačné zmeny. Bola zrušená samostatnosť vysokých škôl veterinárskych v Košiciach a v Brne, a tieto boli ako veterinárske fakulty pripojené k Vysokým školám poľnohospodárskym v Nitre a v Brne. Za prvého dekana Veterinárskej fakulty v Košiciach bol menovaný MVDr. Tomáš Gdovin dňa 1.9.1952. Akademickú funkciu zastával v dobe politicky zložitej a pre vysoké školy neobyčajne ťažkej. Fakultu viedol s pocitom zodpovednosti v pohnutých rokoch v jej začiatkoch. Fakultu bolo potrebné budovať personálne, priestorové a upevňovať jej postavenie. Ako popredný akademický funkcionár musel riešiť aj nevďačné a niekedy aj osudové personálne prípady študentov i zamestnancov. Pri hodnotení jeho významu v histórii školy, jeho zásluh na jej rozvoji a úspechoch treba mať na zreteli atmosféru vtedajšej doby, ekonomické možnosti a podmienky, ale hlavne určujúce politické vplyvy. Spolu s vedením fakulty musel vyvinúť enormné úsilie, aby nedošlo k premiestneniu školy do Nitry, ba v krátkom časovom období musel čeliť aj snahám o jej zrušenie. Bol to človek plný životnej energie, elánu a optimizmu, človek, ktorý mal vysokú zásadovosť a zmysel pre praktické zámery. Bol nezvyčajne usilovný a pracovitý, pracoval v pravom slova zmysle až do svojej nečakanej smrti.

Ako človek vynikal vzácnym darom rečovej obratnosti a vtipnosti. Jeho veľkou prednosťou bola vynikajúca pamäť, bystrosť a pohotovosť v polemike a okrem toho neobvyklá znalosť ľudí a predvídavosť. Vedel si ľudí vážiť, schopných a lojálnych snažil sa podporovať. Vedel sa rýchlo, zvyčajne správne rozhodovať, a to aj v zložitých a závažných situáciách.

V posledných rokoch svojho života vypäl všetky svoje sily a vyvíjal nadmernú až horúčkovitú organizačnú a výskumnú aktivitu, akoby chcel urobiť maximum, čo bolo v jeho silách, aby tak uskutočnil svoje predsavzatia a dosiahol tak náročné ciele. Snáď akoby v podvedomí cítil rýchlo sa blížiaci koniec svojho života.

Zomrel náhle a nečakane, bez rozlúčenia so svojimi najbližšími – v  plnej životnej a pracovnej aktivite, a to vo večerných hodinách 26.4.1969 na svojej záhradke vo veku 48 rokov.

Jeho smrť prekvapila nielen jeho najbližších, širokú veterinársku verejnosť i odborníkov rôznych povolaní. Správa o úmrtí vyvolala úprimný smútok u veľkého počtu jeho priateľov, učiteľov, vedeckých pracovníkov školy, ako aj praktických veterinárnych lekárov, ktorí boli s ním v dlhoročnom pracovnom i priateľskom styku.

V deň nedožitých 65. narodenín prof. Gdovina dňa 8.4.1986 za účasti najbližších rodinných príslušníkov, zástupcov vedenia školy, učiteľov a študentov, spoločenských organizácií rektor VŠV akademik O. J. Vrtiak vo vestibule klinického pavilónu odhalil mu pamätnú tabuľu s bustou.

Dňa 14. novembra 2001 sa uskutočnil v jeho rodisku odborný seminár „Život a dielo prof. Tomáša Gdovina“ a odhalenie pamätnej tabule. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnili: rektor UVL Dr.h.c. prof. MVDr. Rudolf Cabadaj, PhD., prednosta OÚ v Bardejove JUDr. J. Pataky, riaditeľ Krajskej veterinárnej správy v Prešove MVDr. P. Rajzák, riaditeľ Krajskej veterinárnej správy v Košiciach MVDr. P. Juriš, CSc., riaditeľ Regionálnej veterinárnej správy v Bardejove MVDr. Ľ Michalka, blízka rodina, učitelia Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, veterinárni lekári z východného Slovenska a tiež spolurodáci prof. Tomáša Gdovina. V oficiálnom programe prehovoril rektor UVL Dr. h. c. Prof. MVDr. R. Cabadaj, PhD.

Odhalenie pamätnej tabule na Kultúrnom dome vykonali zúčastnení hostia za účasti početného publika. Pamätná tabuľa prof. Tomáša Gdovina bude návštevníkom i spolurodákom pripomínať, že sa tu narodil významný slovenský veterinársky lekár. Tým obyvatelia obce a slovenská veterinárska pospolitosť vzdali hold a uctili si jeho svetlú pamiatku.

  1. Jantošovič, J., Kozák, M., Bugarský, A.: Spomienka na Prof. MVDr. Tomáša Gdovina (1921 – 1969), Infovet č.4 /2006, XIII. ročník,  str. 191– 192
  2. Jantošovič, J.: Prof. MVDr. Tomáš Gdovin (1921 – 1969), Infovet č.2/1999, VI. ročník, str. 40