Prof. MVDr. Karol Fried – dlhoročný vysokoškolský učiteľ, akademický funkcionár, člen Vedeckej rady, prvý vedúci Katedry klinickej diagnostiky a vnútorných chorôb I, uznávaný veterinársky internista, učiteľ a prednášateľ, zakladateľ veterinárskej historiografie na Slovensku.

 

Narodil sa 16. 6. 1922 v Hôrke nad Váhom. Od r. 1933 navštevoval Štátne reformné reálne gymnázium v Novom Meste nad Váhom a tu aj 6. 6. 1941 s vyznamenaním maturoval.

Po maturite študoval v r. 1941-1945 (sedem semestrov) ako štipendista na Vysokej škole zverolekárskej vo Viedni. Štúdium ukončil po II. svetovej vojne na Vysokej škole veterinárskej v Brne. Dňa 28.5.1946 získal diplom a 11.7.1946 bol promovaný na doktora veterinárskej medicíny na základe úspešnej obhajoby dizertácie „Krvný obraz skabietických koní pred a po plynovaní kysličníkom siričitým“.

Od 1.4.1946 pracoval na I. Internej klinike VŠV v Brne ako pomocný a od 1.6.1946 ako odborný asistent, kde pôsobil 4 roky u prof. MVDr. Františka Krála. Tu ako prvý veterinársky lekár v Československu sa venoval aj elektrokardiografii. Vypracoval spis „Elektrokardiografické štúdie u zdravých psov“, ktorý vyšiel r. 1949 ako osobitná príloha v Časopise čs. veterinářu v rozsahu 151 strán.

Dňom 1.7.1950 prestúpil na Vysokú školu veterinársku v Košiciach, kde v školskom roku 1950/51 budoval a viedol Ústav fyziológie domácich zvierat a súčasne prednášal. Od školského roku 1951/52 prevzal vedenie I. internej kliniky, prednášky z klinickej propedeutiky a od školského roku 1952/53 prednášal Vnútorné choroby. Vedúcim I. internej kliniky bol nepretržite 35 rokov až do roku 1986.

V r. 1955 ho menovali za zástupcu docenta, r. 1957 za zástupcu profesora a r. 1963 za vysokoškolského profesora.

Prof. Fried sa svojou prácou, dosahovanými výsledkami zaradil medzi významných učiteľov vysokej školy s hlbokými teoretickými vedomosťami i praktickými skúsenosťami, bol uznávaným prednášateľom, pedagógom a erudovaným klinikom. Ako klinik sa vyznačoval bystrým pozorovacím talentom a postrehom, so zmyslom pre podstatné, ale aj zdánlivo nepodstatné detajly. Jeho školou prešli všetci absolventi tunajšej univerzity od jej založenia až do roku 1989. Všetci vďačia významnému internistovi a učiteľovi za dobré základy klinickej teórie a praxe. K študentom mal priateľský, ľudský vzťah, vychovával ich k medicínskemu mysleniu.

Vykonával rad vysokoškolských aj mimoškolských funkcií. V r. 1954 – 1957 bol členom rady Mestského národného výboru v Košiciach. V r. 1950 – 1986 bol členom Vedeckej rady VŠV v Košiciach. Po dobu 7 rokov zastával funkciu prorektora Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (1952 – 1959).

V r. 1954 – 1980 bol členom štátnej subkomisie pre záverečné skúšky na VŠV v Košiciach. V r. 1958 – 1980 bol predsedom štátnej komisie a jednej z čiastkových komisií pre štátne záverečné skúšky na VŠV v Brne.

Rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ho 11.10.1960 vymenoval za školiteľa vedeckých ašpirantov z vedného odboru vnútorné choroby hospodárskych zvierat. Rektor VŠV v Košiciach ho v tejto funkcii znovu potvrdil 6.3.1972. Túto funkciu zastával až do r. 1989. Vyškolil siedmich kandidátov veterinárskych vied.

Bol predsedom štátnej komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií z vedného odboru vnútorných chorôb hospodárskych zvierat v r. 1964 – 1989. V r. 1972 – 1979 bol tiež (z poverenia SAV) predsedom celoštátnej komisie pre obhajoby doktorských dizertácií z toho istého vedného odboru. V r. 1981 – 1989 bol členom komisie SAV pre obhajobu kandidátskych dizertácií vo vednom odbore Dejiny vied a techniky. Dňa 5. 6. 1969 bol zvolený za predsedu veterinárskeho odboru Slovenskej poľnohospodárskej akadémie (1969 – 1974). V r. 1975 – 1979 zastával funkciu predsedu veterinárskej komisie Čs. akadémie poľnohospodárskej.

Plnil úlohu koordinátora rezortných výskumných úloh a to v r. 1971 – 1975. „Výskum etiologie, diagnostiky a prevencie závažných chorôb hospodárskych zvierat“., v r.1976 – 1980 „Výskum ekonomicky závažných chorôb hydiny “ a v r. 1981 – 1985 „Diagnostika a prevencia alimentárnych ochorení niektorých epizoocií a rezistencie populáre vo veľkochovoch hydiny“.

Jeho edičná aktivita bola veľmi rozsiahla. Vydal nasledovné knižné publikácie. Učebnice. Šobra K. a Fried K.: „Vnútorné choroby nepárnokopytníkov a mäsožravcov.“ Bratislava, 1965. II. vydanie – Fried K., Šobra K. a Konrád J.: „Vnútorné choroby nepárnokopytníkov, mäsožravcov a kožušinových zvierat.“ Bratislava, 1972. III. vydanie – Fried K., Konrád J. a kol.: „Vnútorné choroby nepárnokopytníkov, mäsožravcov a kožušinových zvierat.“ Bratislava, 1984. Fried K. a kol.: „Príručka diferenciálnej diagnostiky kožných a vnútorných chorôb domácich zvierat.“ Bratislava, 1967. Profesor, dr. sova vo svojej recenzii vo Veterinářství (1968) napísal: „Knižka nemá v našej a európskej literatúry obdobu pokiaľ ide o náplň i formu spracovania.“ Fried K., Laurenčík P. a kol.: „Vademecum veterinárneho lekára“. II. vydanie, Bratislava, 1969.

Ako spoluautor sa podieľal na vydaní 7 knižných diel. Bol autorom alebo spoluatorom 156 vedeckých a odborných článkov, ktoré publikoval v domácich i zahraničných časopisoch. Bol vedeckým redaktorom 15 knižných publikácií.

Vo výskumnej práci sa zameriaval na aktuálne otázky veterinárskej medicíny. Spočiatku to bol výskum použiteľnosti rôznych analgetík pri kolikových ochoreniach koní. Neskôr sa venoval etiológii, symptomatológii a terapii enzootickej myoglobinúrie koní, výskumu podstaty etiopatogézy, patomorfológie a terapie enzootického mozgovomiechového ochorenia koní na východnom Slovensku (tzv. motoška). Venoval sa aj výskumu etiológie, klinického obrazu a diferenciálnej diagnostiky enzootickej hepatodystrofie koní na Slovensku. Po prvý krát u nás zistil strongyloidózu žriebät a overoval niektoré anthelmintiká proti tejto invázii.

Preštudoval možnosti intravitálnej röntgenovej diagnostiky niektorých chorôb hydiny (rachitída kurčiat, osteomalácia sliepok, osteomyeloskleróza nosníc). Zistil, že podstatou tzv. klietkovej obrny nosníc je osteoporóza. Venoval sa tiež poruchám znášky u hrabavej hydiny ako aj lomovej pevnosti vaječnej škrupiny, jej poruchám a možnostiam ovplyvňovania.

Plnil tiež úlohu koordinátora rezortných výskumných úloh.

Popri vlastnej pedagogicko-výskumnej práci bol významným predstaviteľom Slovenskej veterinárskej historiografie, ktorej sa venoval od polovice 50-tých rokov. Spočiatku bola história jeho koníčkom, neskôr sa jej venoval profesionálne. Táto jeho záslužná práca nebola spočiatku hodnotená s veľkým uznaním. Život dokázal, že len to, čo zafixovalo písomníctvo, pretrváva a zachováva sa pre ďalšie generácie.

Z oblasti historiografie prof. Fried vydal 6 knižných diel: Slovenské veterinárske knižné publikácie od najstarších čias do roku 1918 (1971; 148 strán) a Knižné publikácie slovenských veterinárnych lekárov v rokoch 1918 – 1973 (1976, 207 strán) a 4 Desaťročnice Vysokej školy.  Tieto štyri desaťročnice slovom i obrazom dokumentujú život a prácu našej univerzity počas 40 rokov jej existencie. Tieto pamätnice umožňujú urobiť si obraz o tom, čo škola v tomto období vykonala, čo dosiahla, aké miesto zaujala v odbornom a vedeckom svete, v dejinách našej spoločnosti, národa a štátu. Ucelene pripomínajú nielen slávnostnú atmosféru účastníkov jubilejných osláv jednotlivých desaťročí existencie našej alma mater, ale zostanú aj historickým dokumentom pre budúce generácie.

Prof. Fried spracoval aj históriu výučby veterinárstva v Uhorsku a na Slovensku. V týchto prácach poukázal na zložitý dejinný vývoj v úzkej spojitosti s hospodárskymi a spoločensko-politickým vývojom Slovenska v štátno-právnom zväzku najprv Rakúsko-Uhorska a potom Česko-Slovenska. Svoje bohaté poznatky z historiografie prof. Fried zhrnul do 150 publikovaných článkov.

Bol aktívnym dlhoročným prispievateľom veterinárskeho časopisu INFOVET.

  1. Fried K. – Počiatky vývoja podkovania koní u nás – Infovet č.4/1997, IV. ročník, str.29
  2. Fried K. – Historické okienko – Gerard van Swieten (1700 – 1772) – Infovet č.6/1997, IV. ročník, str.38
  3. Fried K. – Historické okienko – K príchodu prof. Dr. J. Mareka na VŠV v Brne – Infovet č.1/1998, V. ročník, str.31
  4. Fried K. – Spomienka na profesora dr. Jána Lazara – Infovet č.3/1998, V. ročník, str.39
  5. Fried K., Jantošovič J. –  Ku 130. výročiu narodenia Jozefa Mareka – Infovet č.6/1998, V. ročník, str.41
  6. Fried K., Jantošovič J. Pokorný J. – MVDr. Imrich Hudec (1910 – 1989) – Infovet č.3/2000, VII. ročník, str.135
  7. Fried K., Jantošovič J. Pokorný J. – Počiatky štátnej veterinárnej služby na Slovensku a Podkarpatskej Rusi – Infovet č.6/2000, VII. ročník, str.277

Pedagogicko-výchovná, vedecko-výskumná a organizátorská práca prof. MVDr. K. Frieda bola ocenená udelením viacerých vyznamenaní – štátnych a rezortných pamätných medailí. Bol zvolený za čestného člena Spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV (1985), Slovenskej společnosti pre poľnohospodárske, potravinárské a veterinárské vedy pri SAV (1989) a Slovenskej akademie poľnohospodárskych vied (1966).

Ako človek bol prof. Dr. K. J. Fried skromný a dobrosrdečný. Voči spolupracovníkom bol ľudský, tolerantný, so zmyslom pre spravodlivosť a preto bol na univerzite i v širokej veterinárskej pospolitosti obľúbený, uznávaný a vážený. Ako vedúci katedry, neskôr ako vedúci kliniky, snažil sa vytvárať priateľskú, tvorivú atmosféru a dobré medziľudské vzťahy. Mal pochopenie pre rôznorodosť ľudských pováh a pracovných návykov. Jeho záľubou bola história, hudba a v minulosti aj matematika. Každá mu z nich svojím spôsobom pomáhala rozširovať obzor vnútorného sveta, ale i ľahšie prekonávať životné ťažkosti a problémy. Je škoda, že náhla smrť predčasne ukončila jeho plány, najmä v oblasti veterinárskej historiografie.

Prof. Dr. Karol Fried zomrel náhle a nečakane dňa 21. februára 1998.

Nečakaný odchod prof. Frieda z našich radov sa hlboko dotkol nás všetkých. Bol ťažkou stratou pre Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach, veterinársku vedu a slovenskú historiografiu. Rovnako bolestnou bola jeho netušená smrť pre jeho najbližších, mnohých priateľov a známych doma i v zahraničí. Napriek nečakanému odchodu podarilo sa mu vytvoriť dielo, na ktoré budú ďalšie generácie pozerať s úctou a uznaním.

Prof. MVDr. K. Fried pochádzal zo stredného Považia, kde sa rád každoročne vracal. Je to krásny kraj s bohatými historickými tradíciami. Je to kraj, o ktorom velký slovenský buditel Jozef Miloslav Hurban napísal: „Oj Považie, ty rajská dolina, kdo ťa len raz videl, večne ťa spomína“. Na Považí sa narodili aj ďalšie významné osobnosti veterinárskej medicíny, ako prof. MUDr. Pavel Adámi v mestečku Beľuša, prof. MVDr. Jozef Marek v Hornej Strede nad Váhom, ktorá je len niekoľko kilometrov od Hôrky nad Váhom.

Dňa 26. septembra 2008 odhalil rektor Univerzity veterinárského lekárstva a farmácie v Košiciach, prof. MVDr. Emil Pilipčinec, PhD. pamätnú tabuľu prof. MVDr. Karolovi Friedovi a prof. MVDr. Františkovi Hrudkovi v ich rodnej obci v Hôrke nad Váhom.

 

  1. Bývalí spolupracovníci – Za profesorom MVDr. Karolom Friedom (16.6.1922-21.2.1998) – Infovet č.2/1998 V.ročník., str. 44
  2. Jantošovič, J., Kozák, M., Šály, J., Kushev, J. – Spomienka na prof. MVDr. Karola Frieda (1922-1998) – Infovet č.3/2012 XIX. ročník., str. 132