Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Termoregulačné reakcie sa môžu líšiť v intenzite a čase v závislosti od typu tepelných stimulov a tiež od anatomických vlastností konkrétneho druhu zvieraťa. Krátkodobá fyziologická odpoveď je napríklad často spôsobená akútnym tlakom tepelnej vlny, zatiaľ čo dlhodobé odpovede môžu byť spôsobené chronickými stresormi.

Rozdiely v anatomických a fyziologických špecifikách medzi druhmi viedli k rozdielnej špecializácii tepelných zmien a vedú aj k rozdielnej termálnej znášanlivosti. Teplota, vlhkosť, vetranie, dráždivosť a svetlo súvisia s reguláciou metabolických procesov zvierat, čo ovplyvňuje schopnosť jednotlivca prispôsobiť sa jeho prostrediu. Týmto spôsobom môže byť ohrozených mnoho produkčných a reprodukčných parametrov, ako je príjem živín, zvyšovanie hmotnosti, produkcia mlieka a plodnosť. Podmienky prostredia, v ktorých zvieratá žijú, najviac determinuje teplota. V ostatných rokoch narastá záujem, ale aj obavy o životné podmienky zvierat.

K reakciám patria zmeny správania, zmeny imunitného systému a aktivácia neuroendokrinného systému (os hypotalamus-hypofýza-nadobličky – HPA) a autonómneho nervového systému. Takéto mechanizmy sa prejavujú aj pri vzniku a priebehu tepelného stresu (TS), ktorý vzniká ako reakcia na zmeny vonkajšej teploty, slnečného žiarenia, vlhkosti a prúdenia vzduchu, ako krátkodobá alebo dlhodobá zmena. Normálna telová tepelná rovnováha existuje iba vtedy, keď sa čistý (netto) tepelný zisk rovná čistej tepelnej strate.

Pri extrémnych vonkajších teplotných pomeroch ostáva na chovateľovi, aby v existujúcich technologických podmienkach vytvoril teplotný welfare. V prípade, že tomu tak nie je, zvieratá reagujú zmenenými reakciami, aby kompenzovali atak na fyziologické funkcie, keď už nestačia pôsobiť adaptačné mechanizmy. Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete.

Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala. Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch.

Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele a správny vývoj plodu, vývoj tkaniva mliečnej žľazy a následnú laktáciu.

Toto monotematicky zamerané číslo časopisu má za cieľ ponúknuť čitateľovi komplexnejší pohľad na tepelný stres, ktorý bude pravdepodobne, vzhľadom k aktuálnemu globálnemu otepľovaniu, častejším problémov predovšetkým v našich miernych klimatických podmienkach, v ktorých nie sú tu žijúce zvieratá fylogeneticky pripravené čeliť vysokým teplotám prostredia.

 

Prof. emer. MVDr. Pavel Šťastný, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Katedra veterinárskych disciplín
Odborný garant témy

Autor fotografie: Sofia Petríková

Viac o téme v čísle 2/2021