Preferencia majiteľov a ich inklinácia k určitým plemenám, o ktorých už dnes vieme, že trpia početnými predispozíciami k rôznym chorobám, nás núti rozširovať svoje vedomosti v rýchlo rozvíjajúcom sa svete veterinárnej medicíny. Len dôkladné poznanie a pochopenie vzniku a rozvoja ochorení nám umožňuje bezstarostne vykonávať profesiu v rámci prevencie, kontroly, diagnostiky a terapie ochorení zvierat.
Každý z nás v praxi malých zvierat vníma napríklad množstvo yorkšírských teriérov a iných malých i väčších „moderných“ plemien, ktorých dĺžka života sa zreteľne predlžuje, ale nie každý je skutočne schopný vnímať potrebu presnej a cielenej diagnostiky prinášajúcej odpovede na voľbu terapie. Intuitívne zvolená terapia môže v mnohých prípadoch pacientom uškodiť.
Veterinárna neurológia a neurochirurgia zahŕňajú mnoho rôznych živočíšnych druhov, čo je pre špecializovaného lekára výzvou. Okrem znalosti rôznych chorôb je potrebné dokonalé poznanie anatómie a správania sa jednotlivých druhov. Na väčšine pracovísk je dnes najčastejšie ošetrovaným druhom pes. Najbežnejšie pozorovanými neurologickými ochoreniami psov sú poranenia miechy a epilepsia, príčinou mortality psov bývajú prevažne neoplázie, muskuloskeletálne a neurologické ochorenia. Na rozdiel od toho sú mačky prezentované menej často a najčastejšími príčinami mortality sú traumy, choroby obličiek a neoplázie. Rastúce znalosti v oblasti veterinárnej neurológie majú za následok obrovské očakávania veterinárnych lekárov, špecialistov a majiteľov zvierat ohľadne poskytovania špecializovanej starostlivosti. Neurológia a neurochirurgia sú pritom uznávanou špecializáciou v humánnej a veterinárnej medicíne, a prekrývajú sa mnohokrát s inými odbormi, ako je chirurgia, zobrazovacia diagnostika, interná medicína a patológia. Nevyhnutná je preto interdisciplinárna spolupráca.
V praxi sa s neurologickými a neoplastickými ochoreniami psov a mačiek stretávame často nie len u nás, ale jedná sa o celosvetový trend. Prispieva k tomu nie len neustále sa zvyšujúci počet chovaných zvierat, ale tiež ich predlžujúci sa vek. Našim cieľom má byť účinná liečba pacientov naprieč rôznymi druhmi a aj keď je veľká časť nášho úsilia zameraná na chirurgické aspekty terapie neurologických aj onkologických pacientov, zameriavať by sme sa mali na využívanie medicíny založenej na dôkazoch. V rámci onkológie je to najmä využitie chemoterapie a radiačnej terapie. Onkologické ochorenia sú veľmi častou príčinou mortality psov a mačiek a onkológia je dnes významnou špecializáciou veterinárnej medicíny. Onkologické ochorenia sú liečiteľné v závislosti od typu nádoru. Možnosti terapie vrátane chemoterapie a imunoterapie sú rovnaké ako u ľudí, avšak u zvierat pozorujeme zvyčajne menej nežiaducich účinkov. S onkologickými pacientami sa stretávame pravidelne a podobne ako pri neurologických ochoreniach aj tu existujú plemenné predispozície. Psy sú pri tom postihnuté viacerými typmi nádorov v porovnaní s inými druhmi zvierat. Úspešnosť rôznych metód prevencie a terapie nádorov zvierat v posledných rokoch výrazne vzrástla v dôsledku pokroku v oblasti včasnej detekcie, diagnostiky a terapie. Lepšie pochopenie genómu viedlo k zavedeniu diagnostiky, ktorá umožňuje detekciu genómových zmien a skoršiu charakterizáciu a terapiu nádorov pomocou neinvazívnych prostriedkov. Nedávne objavy v oblasti genomiky a onkológie poskytli hlbšie pochopenie molekulárnych mechanizmov vzniku a vývoja nádorov a podobností medzi ľuďmi a psami sú základom komparatívnej onkológie.
V oblasti klinickej diagnostiky neurologických ochorení bolo v posledných dekádach zavedených tiež niekoľko nových techník, ktoré sa neustále zdokonaľujú. Najlepším príkladom je zavedenie pokročilých zobrazovacích metód. Odkedy bolo zobrazovanie magnetickou rezonanciou zavedené ako rutinná diagnostická metóda, boli lepšie popísané nové a zriedkavé choroby. Druhý príkladom je oblasť neurofyziológie. Elektrodiagnostické testy sa stávajú rutinne využívanou metódou pri ochoreniach periférnych nervov a muskulárnych poruchách.
Aj napriek čoraz dostupnejšej sofistikovanej diagnostike ostáva prognóza neurologických ochorení mnohokrát nepriaznivá. Aj v týchto prípadoch prezentovaných najmä chronickými parézami a paralýzami končatín už existujú možnosti zlepšenia kvality života nemobilných pacientov využitím variabilných ortéz a invalidných vozíkov.
Každý veterinárny lekár, či už prvého kontaktu alebo špecialista, by mal poskytovať optimálnu terapiu v súlade s welfare zvieraťa a želaniami majiteľa. Niekedy to môže zahŕňať referovanie pacienta na iné pracovisko kvôli špeciálnej diagnostike či terapii. Dnes už na Slovenku takéto špecializované pracoviská existujú a netreba sa báť zvážiť tieto možnosti. Veterinárny lekár by mal rozpoznať, kedy je prípad nad jeho kompetencie, a mal by byť pripravený referovať pacienta kolegovi, o ktorom je presvedčený, že je kompetentný poskytnúť diagnostiku či liečbu. Okrem schopností a zručností referovaného veterinárneho lekára berieme pri tom do úvahy všetky relevantné faktory ako je naliehavosť ošetrenia, poloha pracoviska a možnosti a preferencie majiteľa. Keďže záujmom nás všetkých je mať harmonický vzťah nie len s klientami, ale tiež medzi sebou navzájom, po poskytnutí požadovanej diagnostiky či terapie je pacient resp. klient smerovaný späť k odosielajúcemu/referujúcemu veterinárnemu lekárovi na ďalšiu potrebnú terapiu či pooperačnú starostlivosť. Pri referovaní odosielajúci lekár poskytne správu s výsledkami doterajších vyšetrení a poskytnutou terapiou, rovnako tak získa správu z referovaného pracoviska s odporúčaniami ďalšej terapie. Takáto spolupráca zlepšuje úroveň a kvalitu starostlivosti o pacienta a klient získava pocit istoty a dôvery vo veterinárnu profesiu.

MVDr. Mária Kuricová, PhD.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
odborný garant témy