Paraprostatické cysty u psov – klinický prípad

Paraprostatic cysts in dogs – clinical case

MVDr. Ľubica Horňáková,

MVDr. Tatiana Vrbovská,

MVDr. Mária Figurová, PhD.,

MVDr. Alexandra Valenčáková – Agyagosová, PhD.

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Klinika malých zvierat, Oddelenie chirurgie, ortopédie, röntgenológie a reprodukcie

 Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika

 

Súhrn

Prezentujeme klinický prípad výskytu paraprostatických cýst u 12 ročného nekastrovaného psa. Ochorenie nie je časté, je však sprevádzané typickými anamnestickými a klinickými príznakmi (tenezmus a zmenený tvar stolice) s charakteristickým röntgenologickým a ultrasonografickým obrazom.

Kľúčové slová: pes, prostata, paraprostatické cysty

 

Summary

We would like to present a clinical case of paraprostatic cyst occurrence in 12 years old intact dog. The disease is not common, but is accompanied by a typical medical history and clinical signs (tenesm and altered faeces form) with characteristic radiologic and ultrasonographic findings.

Key words: dog, prostate, paraprostatic cysts

 

Úvod

Ochorenia prostaty, s niekoľkými výnimkami ako neoplázie, sú ochorenia nekastrovaných psov. Väčšina z týchto ochorení sa vyvíja z endokrinne vyvolaných zmien v štruktúre a integrite prostaty. Riešenie ochorení prostaty psov sa často dosiahne správnym lekárskym manažmentom, hormonálnou manipuláciou, alebo chirurgickým zákrokom, vrátane kastrácie.

 

Anatómia a fyziológia

Prostata psov je jedinou prídavnou pohlavnou žľazou u psov. Má ovoidný tvar a obopína kraniálnu časť uretry tesne za krčkom močového mechúra. Uložená je vo fibromuskulárnej kapsule a skladá sa z dvoch symetrických lalokov oddelených septom. Do každého laloka vstupuje z kraniolaterálnej strany semenovod, ktorý smeruje kaudoventrálne a pred vstupom do uretry bezprostredne prilieha ku colliculus seminalis. Každý lalok je ďalej rozdelený trabekulami na lalôčiky. Lalôčiky sú tvorené tubuloalveolárnymi žľazami, ktorých sekrét je uvoľňovaný cez malé vývody ústiace do močovej rúry. Prostata je zložená zo stromálnych buniek, buniek hladkého svalstva a epitelových buniek. Zásobovanie krvou zabezpečuje a. prostatica, ktorá je vetvou od a. pudenda interna. Venózna krv sa vracia cez prostatické a uretrálne vény do v. iliaca interna. Parasympatická inervácia z panvových nervov stimuluje glandulárnu sekréciu a sympatická inervácia z hypogastrických nervov stimuluje kontrakcie hladkého svalstva počas ejakulácie (Kutzler, 2005).

Presná funkcia prostaty nebola jednoznačne objasnená. Hlavnou úlohou je produkcia prostatickej tekutiny, ktorá zväčšuje objem ejakulátu, napomáha pri transporte spermálnych buniek počas ejakulácie a vytvára vhodné prostredie pre prežívateľnosť spermií. U psov tvorí sekrét prostaty viac než 90% objemu ejakulátu (Verstegen, 2004). Tento sekrét môže mať určité antimikrobiálne účinky a pôsobí na aktiváciu spermií pri oplodnení, avšak dlhodobá expozícia spermií sekrétom prostaty mimo pohlavné cesty znižuje vitalitu spermií. Sekrét prostaty obsahuje laktát, citrát a cholesterol. Na rozdiel od iných druhov zvierat, u psov v sekréte prostaty chýbajú jednoduché cukry (Smith, 2008).

 

Najčastejšie ochorenia prostaty

Ochorenia prostaty sa najčastejšie vyskytujú u starších (>6 rokov) intaktných psov. Aj keď nie je dokázaná žiadna plemenná predispozícia, u niektorých veľkých plemien psov, ako je doberman alebo nemecký ovčiak, bola zistená vyššia prevalencia. K najčastejším ochoreniam prostaty patrí benígna hyperplázia prostaty (BPH), prostatické cysty, paraprostatické cysty, prostatitída, skvamózna metaplázia prostaty a nádory prostaty (Hajurka, 2014).

V našom článku sa budeme venovať cystám prostaty.

 

Cysty prostaty

Parenchymálne (retenčné) cysty sú difúzne hypoechogénne štruktúry v parenchýme prostaty, ktoré sa vyvíjajú v súvislosti s BHP a sú najčastejšie sa vyskytujúcim cystickým stavom zistiteľným v prostate psov (Johnston, 2001). Charakteristické pre retenčné cysty je spojenie s uretrou. Skvamózna metaplázia a epiteliálna hyperplázia, ako reakcia na pôsobenie estrogénov, je príčinou vzniku niektorých parenchymálnych cýst. Epiteliálna hyperplázia a stromálna fibróza blokujú vývodné kanáliky žliaz, čo vedie k hromadeniu sérosangvinóznej tekutiny s následnou dilatáciou a deštrukciou acínov (Boland, 2003). Cysty sú lemované jednou vrstvou epitelových buniek. Chronická prostatitída môže viesť k fibróze a odlúčeniu tejto vrstvy buniek a k formovaniu veľkých dutín. Extrémne veľké dutiny môžu presahovať okraje prostaty. Prítomnosť dutín alebo cýst môže byť asymptomatická alebo sa môže prejavovať ako hematúria, prípadne hematospermia v prípade ich prasknutia. Taktiež môžu spôsobovať príznaky pocitu plnosti brušnej dutiny v dôsledku tlaku na okolité štruktúry alebo byť predispozičným faktorom k vzniku abscesov prostaty pri bakteriálnej infekcii šíriacej sa ascendentnou alebo hematogénnou cestou. Terapia parenchymálnych cýst vyžaduje medikamentóznu liečbu BHP alebo kastráciu psa. Pri skvamóznej metaplázii je nevyhnutné odstránenie zdroja estrogénov (napr. exogénne podávanie estrogénov, endogénna produkcia estrogénov Sertoliho bunkami, nádor nadobličiek). Malé cysty môžu vymiznúť, ale pri veľkých cystách (v závislosti od klinických príznakov) je nevyhnutná chirurgická intervencia, ktorá zahŕňa odstránenie cysty, drenáž, omentalizáciu a marsupializáciu (Boland, 2003, Smith, 2008).

Paraprostatické cysty sú štruktúry zvyčajne naplnené tekutinou vyvíjajúce sa mimo prostaty, avšak v jej tesnej blízkosti. S prostatou sú spojené stopkou alebo adhéziami. Pravdepodobne vznikajú zo zvyškov Müllerových vývodov (tzv. uterus masculinus) alebo ako dôsledok enormného zväčšenia už existujúcej cysty (prostatická retenčná cysta). Často je však pôvod cysty neznámy (Memon, 2007). U samcov dochádza počas embryogenézy k regresii Müllerových vývodov pôsobením Anti-Müllerovho hormónu. Výsledkom nekompletnej regresie Müllerových vývodov môže byť vznik cysty vyplnenej tekutinou, lokalizovanej v tesnej blízkosti prostaty. Tieto cysty zvyčajne nekomunikujú s prostatou alebo uretrou. Paraprostatické cysty nie sú pod hormonálnou reguláciou, nie sú spojené s výskytom benígnej hyperplázie prostaty a nevymiznú ani po kastrácii (Wheeler, 2014, IVIS). Prítomnosť menších, resp. stredne veľkých cýst je veľmi často asymptomatická. Môžu však dosahovať extrémne veľkosti a spôsobovať klinické príznaky ako sú tenezmus, namáhanie pri defekácii a zmenený tvar stolice, vyplývajúci z kompresie rekta
veľkými cystami. Pridružené symptómy môžu zahŕňať celkovú zvýšenú citlivosť psa, letargiu, dysúriu, hematúriu a strangúriu. Tieto cysty zvyčajne neovplyvňujú funkciu prostaty. Možnosť výskytu paraprostatickej cysty je treba brať do úvahy u psov s veľkou abdominálnou masou v kaudálnej časti brušnej dutiny. Diagnostickými zobrazovacími metódami identifikujeme masu ako cystickú štruktúru a môžeme ju diferencovať od cysty z močového mechúra. Aspiráciou paraprostatickej cysty zvyčajne získame sterilnú serosangvinóznu tekutinu s minimálnymi známkami zápalu. Medikamentózna terapia paraprostatických cýst nie je veľmi využívaná. Terapiou prvej voľby (v prípade súhlasu majiteľa) je kastrácia a kompletné chirurgické odstránenie cysty. V prípade, ak nemôže byť cysta úplne odstránená je doporučená omentalizácia. Do úvahy taktiež pripadá drenážovanie cysty aspiráciou, resekcia cysty, marsupializácia, prípadne čiastočná prostatektómia (Memon, 2007).

 

Popis klinického prípadu

Anamnéza

Na našej klinike bol vyšetrený 12 ročný pes, nekastrovaný, americký stafordšírsky teriér s anamnézou bolestivosti pri defekácii a zmeneného tvaru stolice.

 

Diagnostika

Rektálnym vyšetrením bola palpovateľná iba kaudálna časť prostaty. Pacient sa podrobil röntgenologickému vyšetreniu. Na natívnom LL röntgenograme bola pozorovaná strata detailov v kaudálnej a strednej časti abdomenu (Obr.č.1). Ďalej bola vizualizovaná homogénna masa s denzitou mäkkých tkanív v kaudálnej časti brušnej dutiny. Močový mechúr a prostata neboli zreteľne odlíšiteľné. Tenké črevá boli vysunuté smerom kraniálnym a ventrálnym. V rámci ďalšej diagnostiky bola využitá retrográdna cystografia s použitím negatívneho kontrastu (Obr.č.2). Zobrazený močový mechúr bol vo fyziologickom postavení uložený dorzálne nad formáciu masy. Následné ultrasonografické vyšetrenie potvrdilo predpokladanú diagnózu paraprostatických cýst (Obr.č.3).

 

Diagnóza

Paraprostatické cysty. V oblasti močového mechúra smerom ventrálnym boli prítomné dva anechogénne, do 20 cm veľké útvary, predelené septami. Veľkosť prostaty pri vyšetrení bola 8 cm v priemere.

 

Diferenciálna diagnostika

Diferenciálna diagnóza prezentovanej masy lokalizovanej v kaudálnej časti brušnej dutiny u nekastrovaných psov, anamnesticky prezentovanej ako tenezmus, zahŕňala buď masu prostatického pôvodu (paraprostatická cysta, prostatický absces alebo prostatický nádor) alebo masu s pôvodom v močovom mechúri alebo kolóne.

 

Záver

Na základe stanovenej diagnózy bolo majiteľovi odporučené chirurgické riešenie ochorenia s následnou kastráciou. Zároveň bol upozornený na neefektívnosť medikamentózneho riešenia ochorenia i na riziká vyplývajúce z prítomnosti cýst takého rozsahu ako u daného psa. Napriek našim odporúčaniam vzhľadom na vyšší vek psa, majiteľ zvolil medikamentóznu terapiu prípravkom na prírodnej báze. Po opätovnom kontrolnom vyšetrení v intervale 6 mesiacov po prvej návšteve, nedošlo ku zmenšeniu cysty, čím bola potvrdená skúsenosť iných autorov o žiadnej, resp. veľmi slabej odozve paraprostatických cýst na medikamentóznu terapiu.

Táto práca bola podporená grantom VEGA 1/0090/14.

 

Literatúra:

  1. Johnston SD, Root Kustritz MV, Olson PNS. Disorders of the Canine Prostate. In: Canine and Feline Theriogenology. Philadelphia: WB Saunders, 2001, p. 337- 355.
  2. Hajurka J. Nepravidelnosti prostaty. In Hajurka J. a kol. Reprodukcia psov a mačiek, ISBN 978-80-8077-440-0, UVLF 2014, s. 350-358.
  3. Wheeler R. Prostate. In: Mechanisms of Disease in Small Animal Surgery, 3rd Ed., Bojrab M.J. and Monnet E. (Eds.). Publisher: Teton NewMedia, Jackson, WY, USA (www.tetonnm.com/). Internet Publisher: International Veterinary Information Service, Ithaca NY (www.ivis.org), Last updated: 20-Oct-2014; A5672.1014
  4. Boland LE, Hardie RJ, Gregory SP, Lamb CR. Ultrasound-guided percutaneous drainage as the primary treatment for prostatic abscesses and cysts in dogs. J Am Anim Hosp Assoc 2003, 39, 151-159.
  5. Kutzler M, Yeager A. Prostatic diseases. In: Textbook of veterinary internal medicine. WB Saunders; 2005, p. 1809–1819.
  6. Smith J. Canine prostatic disease: A review of anatomy, pathology, diagnosis, and treatment. Theriogenology 2008, 70, 375–383.
  7. Lopate Ch. Clinical approach to conditions of the male. In BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology, 2nd edition, England G. and von Heimendahl A.(Eds.). British Small Animal Veterinary Association ISBN 978-1905319190, Gloucester. 2010, p. 203-204.
  8. Memon, MA. Common causes of male dog infertility. Theriogenology 2007, 68, 322–328.
  9. Verstegen J. Conditions of the male. In BSAVA Manual of Small Animal Reproduction and Neonatology, Simpson G., England G. and Harvey M. (Eds.). British Small Animal Veterinary Association ISBN 0 905214 36 6, Gloucester. 2004, p.77-79.

 

Obr.1

Obr.č.1 Natívny röntgenogram – laterolaterálna projekcia – šípkami je označená masa v kaudálnej časti brušnej dutiny, močový mechúr je ťažko odlíšiteľný

 

Obr.2

Obr.č.2 Laterolaterálna projekcia – použitie negatívneho kontrastu na odlíšenie močového mechúra, šípky zobrazujú masu

Obr.3

Obr.č.3 Ultrasonogram paraprostatických cýst, anechogénne útvary, veľkosti do 20 cm (šípkami znázornené cysty)