Gynecomastia of dog with cryptic testicle – clinical case

Prof. MVDr. Jaroslav Hajurka, PhD.
MVDr. Pavol Zubrický

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Klinika malých zvierat, Univerzitná veterinárna nemocnica, Oddelenie chirurgie, ortopédie, röntgenológie a reprodukcie
Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika
Veterinárna poliklinika Althea
Dolnočermánska 23, 949 01 Nitra, Slovenská republika


Súhrn

Weimaranský stavač patrí k plemenám s predispozíciou k nádorom semenníkov. Ich diagnostika je najčastejšia okolo 10. roku veku. Kryptorchidný semenník býva častejšie postihnutý tumorom ako skrotálny. Niektoré typy nádorov semenníkov produkujú zvýšené množstvo estrogénov, ktoré spôsobujú paraneoplastický syndróm. V tomto príspevku opisujeme klinický prípad psa weimaranského stavača, vek 12 rokov s pravostranným kryptickým semenníkom s nádorom (seminóm) a s miernym stupňom paraneoplastického syndrómu, ktorý sa prejavil galaktoreou a atrófiou kontralaterálneho semenníka.
Kľúčové slová: pes, kryptorchizmus, seminóm, paraneoplastický syndróm

Summary

Weimaraner is one of the breeds with a predisposition to testicular cancer. Their most common diagnosis is around 10 years of age. Cryptorchid testicle is usually affected more often with tumour than scrotal. Some types of testicular cancers produce increased amounts of estrogen, which causes a paraneoplastic syndrome. In this paper we describe the clinical case of a Weimaraner dog, age 12 years with right cryptic testicular tumor (seminoma) and with mild paraneoplastic syndrome that is manifested by galactorrhea and atrophy of the contralateral testis.
Keywords: dog, cryptorchidism, seminoma, paraneoplastic syndrome

Úvod

Nádory semenníkov sú najčastejšími nádormi reprodukčného aparátu psov s približne 90 % podielom na celkovom počte tumorov (Cotchin, 1960; Hayes a Pendergrass, 1976; Bomhard a kol., 1978; Liao a kol., 2009). U intaktných (nekastrovaných) psov sú semenníky druhou anatomickou štruktúrou výskytu s prevalenciou od 6 % do 27 % (Cohen a kol., 1974; Hayes a Pendergrass, 1976; Grieco a kol., 2008; Liao a kol., 2009). Testikulárne nádory sú najčastejšie diagnostikované u psov okolo desiateho roku veku (Hayes a Pendergrass, 1976; Reif a kol., 1979; Weaver, 1983; Liao a kol., 2009). Tkanivo semenníkov môžu postihovať nádory Sertoliho buniek, Leydigových buniek (intersticiálnych buniek) a seminóm (Hajurka, 2017 pozri článok „Patológia kryptorchidných stavov“ v tomto čísle). Vedecké a odborné práce uvádzajú približne rovnakú frekvenciu výskytu jednotlivých nádorov psov. Vo výsledkov týchto prác sa uvádza rozsah nádoru Sertoliho buniek 8 – 33 %, nádoru Leydigových buniek 33 – 50 % a seminómu v rozsahu 33 – 52 % (Cotchin, 1960; Hayes a Pendergrass, 1976; Peterson a kol., 2000; Peters a kol., 2000; Grieco a kol., 2008; Liao a kol., 2009). Pri kryptorchizme je signifikantná predispozícia k vzniku nádoru Sertoliho buniek a seminómu, ale nie k nádoru Leydigových buniek (Reif a Brodey, 1969; Reif a kol., 1979; Liao a kol., 2009).
Vo viacerých prípadoch nádorom postihnutý semenník môže mať aj viac ako jeden typ nádoru (Dow, 1962; Hayes a Pendergrass, 1976; Peters a kol., 2000). Okrem uvedených troch základných typov nádorov sa v semenníkoch môžu diagnostikovať aj hemangióm, tumor granulóznych buniek, teratóm, sarkóm, embryonálny karcinóm, gonoblastóm, lymfóm, schvannóm, mezotelióm a mucinózny karcinóm rete testis (Turk a kol., 1981; Rothwell a kol., 1986; Patnaik a Mostofi, 1993; Radi a kol., 2004; Vascellari a kol., 2011).

Tento príspevok opisuje klinický prípad kryptorchidného psa s klinickým prejavom gynekomastie a galaktoreou.

pokračovanie článku – http://infovet.sk/objednavka-casopisu/